Vo štvrtok 18. mája 2023 o 13.00 hodine si Liptovská knižnica Gašpara Fejérpataky-Belopotockého v Liptovskom Mikuláši (inštitúcia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja) pripomenie kultúrny prínos a životný odkaz rodáka Gašpara Fejérpataky-Belopotockého, položením kytice pri jeho soche na Námestí osloboditeľov v Liptovskom Mikuláši, v deň 149. výročia jeho úmrtia.
Gašpar Fejérpataky-Belopotocký pochádzal zo starej schudobnenej zemianskej rodiny. Narodil sa 1. januára 1794 v Paludzi, dnes už zaniknutej obci. Jeho otec Mikuláš hospodáril na prenajatom majetku a súčasne remeselníčil ako knihár. Matka Mária, rod. Benická zomrela, keď mal 6 rokov. Základnú školu vychodil v Paludzi, potom pokračoval v štúdiu v Kežmarku, ale pre zlú finančnú situáciu v rodine, štúdium nedokončil. Pri svojom otcovi sa vyučil za knihára a ako 16-ročný odišiel na vandrovku. Takto strávené roky mu boli životnou školou aj inšpiráciou. Po piatich rokoch sa vrátil do rodiska a pomáhal otcovi pri hospodárení na rodinnom majetku. Od roku 1921 sa usadil v Liptovskom Mikuláši, kde pôsobil ako knihár, kníhkupec a vydavateľ. Jeho významným počinom bolo založenie prvej verejnej knižnice na Slovensku, 1. novembra 1829 s názvom Požičiavacia bibliotéka, do ktorej nakúpil knihy za svojich 500 zlatých. V r. 1830 založil prvé ochotnícke divadlo, ktoré sa uviedlo hrou Kocúrkovo od Jána Chalúpku. V r. 1830 až 1853 vydával Nový i starý vlastenský kalendář, ktorý slúžil na vzdelávanie aj nižších vrstiev vtedajšieho obyvateľstva, od r. 1842 s prílohou Slovenský Pozorník. Stál pri založení spolku Tatrín v r. 1844, podporoval chudobných Slovákov na štúdiách a finančne prispel Štúrovi na vydávanie Slovenských národných novín s prílohou Orol tatranský. Belopotocký tiež prišiel s myšlienkou organizovať národné výstupy na Kriváň ako symbol slobody a národnooslobodzovacieho zápasu. Prvýkrát naň vystúpil v r. 1834, neskôr potom v r. 1841 spolu s Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom, Michalom Miloslavom Hodžom, Samom Bohdanom Hroboňom a ďalšími národovcami. Po revolúcii pôsobil krátky čas v štátnych službách ako stoličný úradník a v r. 1857 až 1861 ako pisár u advokáta v Námestove. Po skončení štátnej služby sa vrátil do Liptovského Mikuláša a tu, 18. mája 1874 vo veku 80. rokov, zomrel.
Podujatie je verejné a určené pre všetkých obyvateľov mesta Liptovský Mikuláš a okolia.
