Liptovská knižnica Gašpara Fejérpataky-Belopotockého v Liptovskom Mikuláši (inštitúcia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja) už niekoľko rokov pripravuje spomienkové stretnutie pri pamätníku liptovského rodáka Gašpara Fejérpataky-Belopotockého v deň jeho úmrtia. Ako prejav úcty a vďaky za jeho kultúrny prínos v prospech ďalších generácií položíme aj tento rok 18. mája 2022 o 13,00 hod. kyticu pri jeho soche na Námestí osloboditeľov v Liptovskom Mikuláši. Jeho životný odkaz si pripomenieme slovom a básňou.
Gašpar Fejérpataky-Belopotocký (1794 – 1874) bol významnou osobnosťou obrodeneckého obdobia. Narodil sa v Paludzi, obci, ktorá už neexistuje, lebo ju zakryla vodná hladina Liptovskej Mary. V roku 1821 sa usadil v Liptovskom Mikuláši. Roky prežité v tomto meste vnímame ako jeho najlepšie a najplodnejšie. Mal veľa záujmov a angažoval sa v rôznych oblastiach – bol knihár, kníhkupec a vydavateľ. Jeho najvýznamnejším počinom bolo založenie prvej verejnej knižnice na Slovensku s názvom „Požičiavacia bibliotéka“ v roku 1829, do ktorej nakúpil knihy za vlastné peniaze. V roku 1830 založil prvé ochotnícke divadlo, ktoré sa uviedlo hrou Kocúrkovo od Jána Chalúpku. Každý rok (1830 – 1853) vydával „Nový i starý vlastenský kalendář“, ktorý slúžil na vzdelávanie aj nižších vrstiev vtedajšieho obyvateľstva, od roku 1842 aj s prílohou „Slovenský Pozorník“. Belopotocký stál pri založení spolku Tatrín v roku 1844, podporoval chudobných Slovákov na štúdiách, finančne prispel Štúrovi na vydávanie Slovenských národných novín s prílohou Orol tatranský. Dokonca to bol on, čo prišiel s myšlienkou organizovať národné výstupy na Kriváň ako symbol slobody a národnooslobodzovacieho zápasu. Prvýkrát naň vystúpil v roku 1834, neskôr potom v roku 1841 spolu s Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom, Michalom Miloslavom Hodžom, Samom Bohdanom Hroboňom a ďalšími národovcami. Spomienka na túto vychádzku inšpirovala Štúra k napísaniu básne Ku Kriváňu. Po revolúcii pôsobil krátky čas v štátnych službách ako stoličný úradník a v rokoch 1857 – 1861 ako pisár u advokáta v Námestove. Po skončení štátnej služby sa vrátil do Liptovského Mikuláša a tu aj dožil.
Podujatie je verejné a určené pre všetkých obyvateľov mesta Liptovský Mikuláš a okolia.